Štyri živly a tajomstvo lesa

12. Kapitola

 „Myslím, že máme problém." Prehovoril Riley, dívajúc sa na Lukasovu ruku. Zdvihol svoju pravú a ukázal s vystrčeným prstom na chlapca.

„Tak ty myslíš? Oh, to je rozkošné," zazubil sa Lukas. Jeho úsmev ani pohľad však neboli príjemné, ba priam naháňali strach.

„Runy?"

„Runy," prikývol Riley, ktorý ako sa zdalo, bol zatiaľ jediný neovplyvniteľný. „Ak sa zblázniš ešte aj ty, tak Bože, chráň ma," prežehnal sa, akoby to myslela vážne a zadíval sa na strop, kde by za normálnych okolností bolo krásne, blankytne modré nebo alebo čiernočierna tma posypaná bielymi hviezdami. Orientáciu o dni a noci už dávno stratili. Taktiež tu ale bola možnosť, že celý deň ešte ani neprešiel. Nikto nepotreboval spánok, pravdepodobne sa každý obrnil dostatočne na to, aby si nemusel ľahnúť na studenú, špinavú, zapavučinovanú podľahu. Zem. Kamene.

„Chodíš do kostola?" nechápavo sa na neho zadíval Viktor.

„Hej, prečo?" prikývol mu jeho kamarát.

„Keď si sa tak dokonale prežehnal. Nevedel som o tebe, že si veriaci," sám pre seba prikývol hlavou a rozmýšľal nad tým. „Nosíš aj takú tu vec na krku?" Ukazovákom obkresľoval svoj prst dokola aby znázornil danú vec, na ktorú sa pýtal.

„Myslíš ruženec?"

„Presne ten!" Nadšene zvýšil jemne hlas.

„Nie, nenosím a... Sakra, vážne sa tu rozprávame o mojom vierovyznaní, keď sa nás Lukas snaží zabiť?!" Začal zmätene rozhadzovať rukami.

„Konečne," afektovane si zívol Lukas. „A mýliš sa. Nesnažím sa vás zabiť. Snažím sa zabiť, teba," uškrnul sa na svojho kamaráta a pristúpil k nemu o krok bližšie.

„Prečo zase ja?!" Zaskučal hnedovlasý kamarát.

„Si vďačná obeť," zamiešal sa do rozhovoru Viktor a mykol plecami.

„Vážne? Vážne Viktor?" Hodil po ňom sarkazmus, ktorý by počula dokonca i Elizabeth. Aj keď, i to bolo diskutabilné.

„Už drž hubu," pretočil znudene očami Lukas a priblížil sa k svojmu kamarátovi. Vzduch nadobúdal modrý, až sivastý nádych, vďaka čomu ho všetci traja mohli vidieť. Chlapcove blonďavé vlasy mu veselo viali v jemnom vánku, ktorý sa postupne stupňoval. Netrvalo dlho a celú miestnosť naplnil silný vetrisko, ktorý prišpendlil Rileyho spolu s Viktorom o najbližšiu stenu. V momente, ako tvrdo dopadli na skaly, Viktorovi na malú chvíľu vyrazilo dych. Snažil sa ho lapiť a v momente, ako si udrel päsťou do hrudníka, sa tak stalo. Riley sa medzi tým snažil rukou dostať k hlave a pošúchať si udreté miesto, ktoré pri dopade duto zadunelo.

„Lukas!" skríkli obaja chlapci naraz, no v silnom vetre prichádzajúcom oproti nim , Lukas nemal šancu počuť ich márne zvolania a dohovárania mu.

„Rozmýšľal som tak," uškrnul sa a podstúpil k nim. „Celá táto nudná záchranná misia je kvôli Tanah, ktorá i tak nikoho iného nezaujíma, iba Viktora. A vieš ty čo? Podľa mňa aj tak o teba nikdy nemala toľký záujem, ktorý si jej prejavoval ty. Prečo by sa tak rýchlo zlomila? Oh, ty to nevieš, pravda? Tanah je v poriadku a dovádza so Stagnusom, ako dlhoroční manželia." Z Lukasových úst vychádzal hlas, ktorý mu nepatril a slová, ktoré neboli príjemné pre ani jedného z nich.

„Klamár! Tanah by ma nikdy tak ľahko neopustila po tom všetkom, čo-"

Lukas ho prerušil so smiechom: „Po tom všetkom? A čo ste spolu zažili? Zistila, že má jeden z najmocnejších živlov. Ľad. Podľa mňa rozmýšľala, ako nechá tvoje úbohé telo zmrznúť. Lenže!" Ukazovákom a palcom si prechádzal po brade, až zdvihol ukazovák rovnakej ruky. „Ona nie je hlúpa. Vedela, prečo si ťa necháva." Mykol plecami, otočil sa im chrbtom a po chvíli sa otočil späť. Vietor ustál, chlapcom popadali vlasy do očí a on sa nahol k uväznenému Viktorovi, ktorého stále ruky i nohy držala neviditeľná vzdušná bariéra. „Musíš mať niečo, čo ona chce. Alebo niečo vieš, čo ona potrebuje, hmm." Ukazovákom mu silno zatlačil zdola do brady, aby zdvihol tvár a tak sa na neho díval. „Ale čo to môže byť? Pre mňa si bezcenný. Si príťaž."

„Počkaj, až sa mi dostaneš pod ruku," zasyčal výhražne pomedzi zuby.

„Kašli na neho. Nie je sám sebou," snažil sa mu dohovárať Riley.

„Je mi jedno či je sám sebou či nie. Každý z nás vie, že on sa hrá na toho najmúdrejšieho a má zväčša jedny z najlepších nápadov," priznal nahlas Viktor niečo, čo si mysleli všetci. Pohľadom prišpendleným k Rileyho očiam pokračoval. „Ak sa on nedokáže ubrániť niečomu, čo sídli v jeho vnútri, aká je pravdepodbnosť, že my na to máme?" So zamračeným pohľadom sa začal šklbať a trhať.

„Možno ide iba na inteligentných," chlapec chcel uvoľniť napätie i myknúť plecami, no ani jedno sa mu nepodarilo.

„To bude dôvod, prečo sa to tebe vyhýba."

„Dávaj si pozor na jazyk, Vuur." Chlapec vedľa neho ho oslovil pravým menom.

„Dobre vieš, že nenávidím, keď ma tak voláte," agresívne trhol svojim telom.

„Tak sa doparoma upokoj a rieš Lukasa a nenavážaj sa do mňa, keď ti chcem pomôcť!" Riley sa držal dosť dlho na to, aby nikomu z priateľov nič nepovedal. Dokonca i jeho pokojný hrnček mal hranice a pretiekol.

***

Pôvodne som chcela kapitolu pridať už skôr, no zarazil ma jeden komentár, ktorý som dostala dva dni vzad a úprimne... nahneval ma. A keďže mám toľko miesta v srdci, zmazala som ho a vyjadrím sa k nemu tu. Po prvé ma zarazil typ, akým to bolo napísané. Výkričníky a výkričníky. Okej, kapitolu som nepridala 2-3 týždne, no nepríde mi to ako dôvod, prečo by mal niekto po mne kričať. Je to vážne vulgárne voči mojej osobe, keďže tento príbeh píšem viac-menej pre seba a svoje odreagovanie sa a zábavu. To, že to už toľkí z vás čítajú, je len bonus k tomu a ja sa z toho teším. Každopádne. Nepochopila som náražku na to, že som kapitolu vydala 10.12. a čitateľka mi nadávala, že dávno prešlo po 10.12. a žiadna nová kapitola tu nie je. Prosím, zamysli sa nad tým, že i ja som len človek a keďže som momentálne v maturitnom ročníku, mám viac učenia než za celé štyri roky. K tomu sa pridávajú nastávajúce talentovky + prijímačky. Ak by som niekde uverejnila, že k tomuto príbehu pridávam kapitoly každú sobotu, vždy tretieho alebo hoc aký iný dátum, chápem tvoje rozhorčenie. Lenže ja som to nikde nenapísala. Samozrejme, mohla som toto vyjadrenie napísať k tomu komentáru, no chcela som i pre budúcnosť ostatných, aby si to prečítali. Čiže, ak ste sa dostali až ku koncu a prečítali i zvyšok čo nepatrí k príbehu, veľmi ma to teší. A aby som sa vyhla otázke, prečo som zmazala jej komentár? Nechcela som aby ste sa zbytočne do nej navážili. Sme len ľudia a robíme chyby.

Okay, that's all guys