Ľadový Eden [SK]

29. K čertu s tvojou pracovnou zmluvou

Z pohľadu Alexa.

Prvé čo som pocítil bola neskutočná bolesť krku a hlavy. 

Neznášal som, keď mi niekto zlomil väzy, neznášal som keď sa ma niekto pokúšal zabiť a čo bolo najhoršie, bol to niekto, kto ma tak neskutočne pohlcoval. Mal som ju pred očami neustále. Dráždila ma tým, ako sa ku mne chovala, ako mi klamala alebo ako ma bozkávala.

Vybavila sa mi posledná spomienka, ktorú na ňu mám. Opäť na mňa skúšala niečo, čomu som podľahol a nechal sa využiť ľahkovážnosťou. 

Namotala ma, rozhorčila a potom mi zlomila väzy. 

Čím som si zaslúžil, že sa ku mne chovala ako k nepriateľovi? Prečo som z nej mal neustály pocit nepokoja, nedalo mi to správať. Chcel som ju a ona chcela mňa, a tak moc ma bavilo provokovať ju pretože som vedel, že sa vždy cítil zmätene z toho, kto chce koho viac. Provokovali sme sa navzájom a nikdy som nevedel kto vedie v tejto pomyselnej vojne.

No teraz sa niečo zmenilo. Už nebola tá, ktorá vraždila. Nebola tá, ktorej z očí sršal plameň. Robila to tak prirodzene a preto som jej to tak moc veril. 

Chcel som ju z vášne, ona ma chcela až na smrť.

Vstal som z postele a prešiel do kúpeľne. Dal som si sprchu a prezliekol sa. Hneď potom som išiel do kuchyne. Nemal som pojem o čase, ale bol som hladný. 

Keď umriete, a ste mŕtvi, jediné po čom túžite je aspoň malá pripomienka toho, prečo ste sa zobudili. Pre mňa to bol smäd. Ovládal som ho, ale niekedy som mu dovolil ovládať mňa. Hrali sme sa spolu, a keď som nemal silu bojovať, ovládal moje myšlienky a z nich ostávali len prázdne telá.

,,Dobre ráno," povedal som zamyslene a ani si neuvedomil, že na mňa zazerá niekoľko párov očí. Bola tu Monica, Suzie a Daria? Daria? ,,Čo tu robíš sestrička? Zem ste oboplávali nejako rýchlo?" zavtipkoval som.

Smial som sa ale sám. Všetky tri na mňa zazerali ako na vraha. A to ja som bol ten, komu zlomili väzy. Neviem, či toto príde Vanese vzrušujúce a naše doťahovanie posunula na hranicu smrti, ale to si spolu ešte vyjasníme. Ak mi zlomila väz, ja zlomím ju.

,,Je osem hodín večer, ale dobré ráno aj tebe," povedala trochu podráždene Monica a naznačila mi rukou aby som si sadla oproti nim. Otočil som sa a v ruke držal vrecko s krvou.

,,Čo sa deje, vstala si zadkom z postele?" opýtal som sa jej a zaškeril sa.

,,Kde je Vanesa?" opýtala sa vyčítavo a založila si ruky na prsia. Možno počula ako sa ma snaží pretiahnuť počas toho, ako ma omráčila.

,,Neviem, zlomila mi väzy," mykol som plecami, ,,my sa tak doťahujeme," usmial som sa a odpil si z vrecka.

,,Vanesa prekročila hranicu," povedala Daria zúrivo a postavila sa.

Imaginárna facka.

Prestal som piť a moja hlava si začala uvedomovať, že toto už nie je sranda. Hodil som vrecko s krvou o stôl a ani chvíľu nerozmýšľal. Vybehol som z kuchyne a utekal do pracovne.

Ona mi naozaj zlomila väz na rozlúčku? Prečo je tak strašne hlúpa a musí ohrozovať životy všetkých? Akoby mala rozdvojenú osobnosť a robila všetko podľa toho ako sa zobudí.

,,Musíme jej ísť pomôcť," prehlásil hlas mojej sestry, ktorá za sebou zatvorila dvere na mojej izbe.

Sedel som za stolom a snažil sa nájsť jeden jediný dôvod, prečo by som jej mal pomôcť. Vždy keď si myslím, že ju mám pod kontrolou urobí niečo takéto.