Play Me

22.kapitola

Bolo netypicky zvláštne vidieť na mojej posteli sedieť niekoho iného okrem mňa samotnej. Nebolo to tým, že Seth do farebnej, bláznivo zariadenej izby nezapadal takmer takisto ako som ja nezapadala do jeho spoločnosti. Skrátka som sa na ten pozoruhodný úkaz nedokázala vynadívať.

Uvedomujúc si, ako veľmi upútavajú moju pozornosť jeho tetovania si obliekol len biele tielko, ktoré ho odhaľovalo na všetkých správnych miestach. Zazerala som, samozrejme, že som zazerala. Iná cesta pre mňa ani neexistovala. Navyše mi na ruke tkvel podobný majstrovský úlovok, ktorý som pred zrakmi zvedavcov opatrovala celé popoludnie.

„Dnes... dnes by sme mali spoločnými silami prejsť dielo od Georga Orwella," vykoktala som nezmyselne, tvár mi zaliala červeň a keď som Sethovi podávala knihu od spomínaného autora, nestihol mi ujsť jeho samoľúby úškrn.

„Zvieracia farma? Konečne celkom slušný výber, princezná," poznamenal a ja som len ledabolo prikývla neschopná inej reakcie.

Rozptyľoval ma. Svojim úsmevom, ktorým sa mu v lícach tvorili roztomilé jamky. Tým ako si stále strapatil nadivoko rozhádzané vlasy. Dokonca aj tým, že ma neustále pozoroval tými svojimi modrými očami. Cítila som ich na sebe a aj napriek tomu, že som stála naproti nemu s rukami prekríženými cez prsia a pohľadom upretým do zeme, zatiaľ čo si on pokojne hovel na mojej posteli s nohami v tureckom sede. Urobil tak hneď ako vošiel do izby, len si vyzul tenisky, vyskočil na posteľ a tváril sa, akoby to bolo niečo celkom normálne.

„Už- už si to čítal?" opýtala som nezaujato, odtrhujúc pohľad od zeme a presúvajúc ho naňho.

Seth hlasno zazíval, lenivo sa poškriabal na zátylku a pomykal oboma plecami. „Možno čítal, možno nie."

Skrčila som obočie a nechápavo pokrútila hlavou nad jeho nezmyselnou odpoveďou. „Ako to myslíš... možno áno a možno nie?"

Venoval mi ďalšie pomykanie plecom a chabý náznak úsmevu, ktorý skôr pripomínal nadvihnutie jedného kútika v silenej grimase. „Presne tak ako som to povedal, možno áno a možno nie."

Miatol ma a presne tak som sa musela aj tváriť. „Tvoje vyjadrenie nedáva žiaden zmysel, navyše... prečo mám pocit, že toho v skutočnosti z literatúry vieš omnoho viac ako sa mi snažíš nahovoriť?"

„Teraz začínaš byť príšerne paranoidná, princezná," zachrapčal a prstami si prešiel pomedzi pramene vlasov ukladajúc ich z jednej strany na druhú, aby mu nepadali do očí. „Možno mi tu knihu v minulosti niekto čítal, preto možno áno a možno nie."

Nasledujúca otázka mi z úst unikla ešte skôr než by som si to stihla premyslieť. „Kto ti ju čítal?"

Seth sklopil zrak, málinko sa usmial a následne zdvihol hlavu, pričom mu na tvári tkvel úplne vážny výraz. „Prečo mám pocit, že sa mi snažíš babrať v osobnom živote?"

„Ja..."

On ma však prerušil ešte skôr než by som sa stihla ospravedlniť za svoje zvedavé a najmä hlúpe správanie. „Čo keby si mi v rýchlosti zreferovala o čom to dielo je a potom sa môžeme porozprávať o víkende?"

Víkend. Tá noc. Útržky, ktoré nijak nedávali zmysel.

Rázne som prikývla, ruky spustila k telu a prv než by som stihla otvoriť ústa, prehovoril znova on. „To tam budeš celý čas stáť ? Poď si sem sadnúť," pobúchal na voľné miesto pár centimetrov pred sebou a tvár mu preťal samoľúby úškrn. „Nehryziem," skonštatoval a keď som urobila nepatrný krok dopredu, už tichším hlasom dodal. „Samozrejme, kým ma o to nepožiadaš."