Play Me

11.kapitola

„Nie."

„Samozrejme, že áno."

„Nie," zamrmlala som a opäť trocha nešikovne prekĺzla pomedzi masu študentov, ktorí mi venovali nevraživé pohľady.

Mohla som si však aj nohy a ruky dolámať, Seth mi bol stále za pätami. V nose ma akýmsi nedopatrením stále šteklila jeho príjemná vôňa, hruďou sa o mňa občas nepatrne obtrel a keď sme náhodou prechádzali okolo skupinky dievčat, vždy na malý moment zastal, aby ich slušne pozdravil, keďže na neho pozerali ako na zjavenie.

„Nemám... na teba čas," vydýchla som takmer šepky a hlava sa mi automaticky pohla zľava doprava, aby som svoj postoj ešte viac zdramatizovala.

„Kedy máš ďalšiu hodinou?" opýtal sa pokojne, prekvapujúc ma svojou blízkosťou. Hruďou sa mi nalepil na chrbát, teplou dlaňou sa mi dotýkal pleca a jeho horúci dych som cítila vo vlasoch. Ďalšie slová mi zašepkal priamo do ucha, čo spôsobilo, že som zatvorila oči. „Musíme si naše doučovania zladiť a prediskutovať."

Prebrala som sa. Odstúpila z jeho dosahu a znova pokrútila hlavou. „Ja. Nemám. Čas."

„Ts, ts, ts, takto klamať, Ellie."

Chcela som sa ho opýtať ako to myslel, ale mozog mi prestal fungovať, keď ma chytil za predlaktie a potiahol za sebou, nevedno kam. Moje nohy odmietali spolupracovať. Druhá ruka tiež a posledná časť sebazaprenia sa niekam dávno vyparila. Nedokázala som nič, len ho bez slov nasledovať cez spleť chodieb až pred jedny z desiatky dvier, ktoré lemovali dlhú, úzku chodbu. Opäť som sa pokúsila prehovoriť, ale prv než moje pery vyprodukovali nejaký zmysluplný zvuk Seth otvoril dvere, nazrel dnu a keď bol zrejme so svojim objavom spokojný, bez ľútosti ma potiahol za sebou.

Dvere ani poriadne nestihli zapadnúť do pántov a Seth už veľkodušne rozprával. „Nie som ten typ človeka, ktorý o niečo prosí, takže na to môžeš hneď zabudnúť..."

Miestnosť v ktorej sme sa nachádzali bola pomerne malá. Zrejme len nejaký kabinet, ktorý slúžil na odklad hocakých vecí. Presne tie totiž tvorili zaberali značnú časť už beztak tesného priestoru. Mala som obrovské nutkanie čo najrýchlejšie odísť, ale namiesto toho môj pohľad utkvel na chalanovi predo mnou. Mračil sa. Obočie tlačil k sebe a pery mal vykrivené v zvláštnej grimase. K tomu všetkému mal ruky prekrížené na hrudi a tým dokonale upútaval moju pozornosť, ktorá sa tento krát upriamovala na zaujímavú spleť jeho tetovaní. Stál blízko, no aj napriek tomu mi ani jedna z kresieb na jeho tele nedávala zmysel. Smrtka. Ruža. Gitara. Obyčajné veci, ktoré však pôsobili úplne neobyčajne. Chcela som natiahnuť ruku. Ukazovákom opatrne prejsť každý drobný detail. Každé jedno tetovanie. Až kým by sa mi nevryli do pamäti, tak ako jemu do kože.

„Páčia sa ti?"

Dych sa mi zastokol niekde v krku a spoločne s ním aj vhodné slová na objasnenie situácie. Zahanbene som sklopila hlavu, aby som tak zakryla červeň, ktorá sa mi odrazu nahnala do bledých líc. Prichytil ma ako som na neho okato zízala, akoby som mala štrnásť a on bol najkrajší chalan v okolí.

„Dovolím ti sa ich dotknúť za jednu hodinu doučovania."

Jeho slová boli ako ľadová sprcha, ktorá úplne schladila zvyšujúcu sa horúčavu v mojom tele. „Nie."

„Pozri," prehlásil, ale môj pohľad ostal prilepený na špinavej, drevenej podlahe. „Potrebujem dobehnúť to čo som zameškal, plus nejaké detaily a ak to nechceš urobiť pre mňa, urob to pre Abby. Ako služba kamarátkinmu kamarátovi."

„Nie," zopakovala som o niečo zúrivejšie. „Abby nie je moja kamarátka."

Seth sa pohol. Nevedno kam, nevedno prečo, keďže som ešte stále očami skúmala podlahu. Až keď sa jeho ošúchané čierne tenisky ocitli pred mojimi lodičkami, dvihla som pohľad a naše oči sa rázom stretli. „Takže si klamárka."