Dnes Linnea vstala zlou nohou . Na tržnici skoro nič nepredala a chcelo sa jej spať . Obed nevarila, lebo mali zo včera a tak si ľahla .
Keď sa zobudila, zistila že mešká do práce v reštaurácii. Prehodila si cez ramená kabát a išla. Čižmy sa jej brodili v hlbokom snehu a cítila ako premokajú .
,,Sprosté lacné čižmy ! Už mám dosť tohto života . Práca, práca, práca....."
Pár ľudí sa za ňou obzrelo a pozeralo sa na ňu ako na blázna.
Prišla a hodila kabát do rohu. Rýchlo sa prezliekla a utekala do kuchyne . Meškala iba desať minút . Cestu sem doslova preletela .
,,Ako si dovoluješ prísť takto neskoro ! Akurát dneska tu máme dôležitého hosťa a ty tu nie si! Šak ty pocítiš následky ! Strhávam ti z platu ...."
,,Ale, ale, ale ..... "koktala, lebo nevedela čo má na to povedať . Aj ju napadlo pár neslušných slov čo by mu rada povedala, ale zdržala sa, lebo vedela, že by ju na mieste bez mihnutia oka dokázal vyhodiť a to nepotrebovala.
Zobrala sieťku na vlasy nasadila si ju a pustila sa do práce, ako keby sa nič nestalo . Kolegovia sa s ňou dnes nebavili, iba zízali a nervózne hľadeli na svoju prácu . Mala zlú náladu a táto atmosféra ešte pritvrdila. Vôbec sa jej nechcelo a tak to lajdala. Bolo jej jedno, či sa budú zákazníci sťažovať .
Bolo už asi hodinu pred uzávierkou a riadu skoro po strop, tak ho začala umývať a popri tom rozmýšľala .
Dnes vlastne nevidela Margarethe . Dúfala , že je v poriadku . Napadlo jej , že možno prišla zo školy, ona už spala, nechcela ju budiť a išla za kamarátkou, alebo tak nejako . Ale stále mala taký zvláštny pocit . Ako keby mala niečo mokré v topánkach .
,,Do prdele ! "
Zistila , že nedávala pozor a voda sa valila z drezu na jej znova mokré topánky . Zastavila vodu a pustila sa do vytierania vody z dlážky .
V tom sa otvorili dvere a v nich stál šéf . S ním mala už dneska problémy a akurát si narobila ďalšie .
,,Ja ... " Už sa išla ohraďiť , keď povedal: ,,Hosť si ťa želá a ak si to zbabrala, tak uvidíš ! A ešte som neskončil o tomto neporiadku sa porozprávme neskôr !"
Linnea sa preľakla, lebo si myslela , že niečo prepiekla, nedochutila, alebo bolo niečo nedopečené .
Z malou dušičkou sa vykrádala z kuchyne .
,,Volali ste ma ?" Opýtala sa muža pri stole . Jeho výraz bol neutrálny, tak nevedela , čo má od neho čakať . Všimla si, že na stole mal jej jedlo a bolo do neho len na kúsok rypnuté . Keď ho robila, tak na tanier v zápalve hnevu, len všetko nahádzala a poslala na stôl.
,,Áno, toto jedlo považujem za ," .....Linnea stuhla a čakala, že povie niečo ako nechutné, ale on povedal dokonalé . ,,Chuťovo je vynikajúce a tá ležérna úprava ! Doslova ako keby ste to tam nahádzali . Nechal som si od vás priniesť väčšinu jedál, aby som sa presvedčil o vašej zručnosti a prekvapili ste ma. Varíte úžasne, ale som trochu zaskočený vaším vekom. Predstavoval som si vás o trocha staršiu. Ešte sa rozhodnem čo ďalej s vami. Viete čo, pošlem vám list. Teraz choďte domov, dovidenia ."
Linnea nevedela čo má povedať a tak len poďakovala a bez slova odišla domov .
Keď dorazila domov tak ešte išla skontrolovať Margarethe, či spí, ale zistila, že tam nie je .
