Z pohľadu Margarethe :
Som tu už týždeň sama . Trčím v izbe , nudím sa , neviem čo so sebou . Na školu som sa vykašľala a úlohy si ani len nezapíšem . Ani by som do tej školy najradšej neišla , ale tam mám šancu stretnúť Sparksa. Síce ho verejne odmietam , lebo si zaslúži lepšiu ako som ja , ale to ešte neznamená , že sa naňho nemôžem ticho pozerať.
Vždy ako vidím jeho úsmev tak sa roztápam ako zmrzlina v lete. Neviem čo s tým budem robiť ďalej , lebo keď ho budem pozorovať o týždeň dlhšie ,tak po mne zostane len mláčka.
Toto sú tie dobré dni , kedy som úlplne v pohode a smejem sa na všetkom .
Mávam obrovské a náhle zmeny nálad , snívam , žijem.
Ale dnes to nevyzeralo tak ružovo.
Ráno som sa zobudila na pichanie v hlave. Nespomínam si , že by som sa udrela ,tak nechápem , prečo ma tam pichá. Je mi neuveriteľne teplo a bolí ma žalúdok. Vstanem , zatočí sa mi hlava a ja sa tackám z izby do kúpeľne . Tam si dám sprchu , za kotrú by sa nehambil ani člen ľadových medveďov. Osviežená výdem zo sprchy a užívam si vôňu vanilky a jahody na mojej položke.
Netrvá to dlho , lebo ma prepadne triaška a tento raz mi je neuveriteľne zima . Asi som to s tou ľadovou sprchou prehnala.
Rýchlo sa zababuším do jemnej chlpatej mikiny a idem nakŕmiť Matesa . Ten sa teší , obtiera sa mi o nohy , líže ruky . Je zlatý . Mám ho neuveriteľne rada . On si už zvykol na mňa , nebojí sa , chce sa spolu hrať a hlavne ma dokáže upokojiť .
Potom sa vyberiem na autobus a znova mi začne byť nevoľno . Nič som ráno nejedla , tak to bude asi len z toho . Nemusím sa báť. Na zastávke je kopa ľudí a hlave žiakov , čo idú na ten istý autobus. Pozerám sa ako sa bavia a smejú , ale mňa pochytila zlá nálada a len na všetkých zazerám a gánim. Je mi to jedno čo si o mne pomyslia.
Snažím sa zahnať bolesť brucha tými sladkými mentoskami , ale chutia nehorázne odporne . Netuším prečo , veď včera boli ešte dobré . Radšej ich vyhodím a nebudem to riešiť.
Prichádza autobus a môj žalúdok protestuje. Nastúpim a postavím sa asi niekde v strede , lebo všetky sedačky sú už obsadené. Niekoľko ľudí nastupuje ešte po mne a zrazu ke plný autobus a ja sa mačkám niekde vzadu medzi ľudmi. Je tu dusno a neznesiteľný vydýchaný vzduch . Zrazu zaregistrujem na pol oka , že prichádza , alebo lepšie povedané , sa ku mne prediera Sparks.
Krásny ako vždy .
Dokonale zladený ako vždy .
Zle mi je poriadne a keď zacítim jeho vôňu , z ktorej mávam obvykle zimomriavky , lebo sa mi tak neuveriteľne páči a priťahuje ma , ale teraz mi prišlo ešte viac zle .
Dal sa so mnou do rozhovoru a ja som len odpovedala áno , nie , možno , neviem . To je všetko na čo som sa zmohla.
Autobus brázdil prázdnymi cestami a mne bolo čoraz ďalej , tým horšie .
Sparks len mlel o nejakých domácich úlohách a točil s vreckom z pekárne ,ktoré sa mu hompáľo nanpravom zápestí .
Keď videl , že sa nechytám ,tak zmenil tému.
Cítila som sa ako na tých vrcholových adrenalínových kolotočoch , po ktorých skončia ľudia strapatí , bledí a chytajú sa za brucho . Toto bol môj výraz .
,, No a tak sme sa včera s chalanmi dohodli , že ..... ," vtedy som nejako nachvíľu prestala vnímať , ,,a nakoniec to vyhral on a ja som mu musel platiť -si nehorázne bledá, "prerušil svoju historku.
,,Si v poriadku ?Lebo neber to osobne , ale vyzeráš príšerne. Neni ti zle , alebo tak ? Chceš sa napiť ?" Opýtal sa a už lovil v kabeli fľašu s vodou .
,,Ne nerob si starosti . Nič takého strašného mi nie je ,len som sa doma nestihla naraňajkovať. "
,, Počkaj , mám so sebou desiatu čo som si bol kúpiť. " podával mi vrecko s dvoma veľkými mafinami . Ja som nechcela ,tak som len slabo pokrútia hlavou , že si neprosím . Sparks to nebral ako odpoveď a začal ich rozbaľovať . Ako mi ich vôňa prišla do nosa tak som sa normálne pogrcala.
V autobusi , pred očami všetkých som hodila tyčku na Sparksov krásny sveter a zosypala sa na zem .
Neviem či sa mi podlomili nohy , či sa mi zatočila hlava , alebo či som spadla od návalu hamby , ale zrazu som sa ocitla na zemi a len ma naprázdno nadrapovalo .
