,,Margarethe !" Kričím na sestru šantiacu s kocúrom.
,,Nooo ," ozve sa odpoveď.
,,Prišiel ti list od nejakého chlapca ."
V tej sekunde sa bleskovou nadpozemskou rýchlosťou presunie ku mne a trhá mi list z ruky.
,,Ukáž? Kedy to prišlo ? Pre mňa ?"zasypáva ma množstvom rečníckych otázok.
Zrazu si prečíta odosielateľa a list v ruke prevracia s posvätnou úctou, aby náhodou nič nepokrčila.
,,Od koho to je Margarethe ?"
,,Ty ho nepoznáš, chodil na našu školu a celkom som ho aj poznala. "
,,Počkať , to je ten z autobusu a ten čo ťa doviezol do nemocnice?" Hlboko vo vnútri som si to priala, lebo sa zdal byť milý a sympatický. Ale ja som mu za všetko čo pre sestru spravil ani len nepoďakovala. Musím to nejak napraviť.
,,Áno, presne ten a zabudla si, že on ma odprevadil domov aj keď som mala oškretý lakeť."
List odbalí, sadne si a číta. Ale číta si ho v duchu a ja netuším, čo sa tam píše, tak sa nakláňam, aby som videla aspoň začiatok. Zrazu sa sestra strhne a pustí list, aby spadol na podlahu . Už sa ľakám, že jej tam píše niečo negatívne a že jej puká srdce, lebo sa jej po lícach pomaly začínajú kotúľať slzy, ale ona vzápetí zodvihne list a pritisne si ho na hruď. Keď si všimne môj nechápavý výraz, tak ma začne stískať a šepne mido ucha : ,,Ja som to vedela ."
Čo? Čo vedela? Čo sa tam píše? Som v ešte väščom pomykove než pred chvíľou. Sestra mi podá list a ja začnem čítať...
Milá Margarethe,
moc ti sem toho nenapíšem, lebo neviem vymyslieť žiadne ódy na lásku, ale aspoň sa ti ospravedlním. Viem, že to čo som vtedy spravil bolo pekne slabošské a sprosté, ale aj ja niekedy spanikárim a zachovám sa tak, že to neskôr ľutujem.
Chcel bysom ti objasniť môj odchod. Vtedy ako som sa dopočul, že si tehotná, tak to so mnou poriadne zatriaslo a nevedel som čo bude ďalej, tak som sa radšej pobral domov. Celú cestu som kopal do toho čo mi prišlo do cesty a ľutoval som sa . Myslel som, že si si našla niekoho iného a ja som bol pre teba len taká hračka. Hlboko sa ospravedlňujem. Na druhý deň ma aj zlosť prešla, ale rodičia mi narýchlo oznámili, že sa sťahujeme kôli otcovej práci. Nestihol som nič čo som mal na pláne. Hlavne som nestihol teba.
Mal som dosť času na rozmyslenie a dospel som k záveru, že mi nevadí cudzie dieťa. Ak ma chceš, tak sa o vás postarám. Neviem či ešte chodíš s otcom dieťaťa, ale ak nie, tak sa mi prosím ozvi.
S láskou Sparks
Ou! Asi nevie čo sa stalo potom. Moc dlho rozmýšľal a potom nestihol najnovšie správy.
,,Poď ," ťahala ma sestra zo stoličky , ,,musím ho nájsť."
,,Keď musíš, tak musíš," povedala som až medzi vchodovými dverami.
Stáli sme pred dverami domu, odkiaľ bol odosielaný list. Ešte sme ani nezaklopali a rozdrapili sa dvere. Vyšla mamička s dieťaťom na rukách a na vodítku sa jej šklbalo šteňa s kvantom energie.
,, Doma je len Sparks. Idete za ním ?" spýtala sa . Sestra už v strede miestnosti naňho vykrikuje a ja sa poďakujem a prikývnem hlavou na znak súhlasu.
Sparks doslova zletí dolu schodmi a vrhne sa sestre do náručia.
,, Ja som myslel, že ma už ani nebudeš chcieť vidieť . Tak som sa strašne bál."
Ale teraz mu bude musieť niekto povedať nové udalosti, že dieťa sa nekoná. Ujmem sa toho teda ja .
,,Mm poďme si sadnúť. Musím ti niečo ujasniť."
,,Jasné poďťe."
...
Keď už vie všetko, tak na nás pozerá uplakanými psími očami a mňa tiež nejako nabáda do plaču.
,,Sparks, viem, že je to pre teba asi ťažké zistenie, ale ďakujem ti, že si v mojom živote vykonal toľko dobra a nebudem sa nečudovať, že so mnou teraz nebudeš chcieť mať niečo spoločné." Povie sestra šoknutémi Sparksovi.
,,Nie, neblázni. Ja som rád... No vlastne som neni rád, ale no ja neviem čo teraz vlastne chcem . Ja ťa milujem a zostanem s tebou počas celého roka. Bude to ťažké, ale spolu to zvládneme. Prosím neodmietaj ma."
Margarethe sa mu hodí okolo krku a stískajú sa,až dokým nezakašlem, aby som im pripomenula, že som tu aj ja.
,,Ešte by som chcela niečo povedať. Nemala som príležitosť, alebo čas poďakovať sa ti za všetko čo si pre sestru spravil . Patrí ti odo mňa jedno veľké ĎAKUJEM, ktoré ti nikto nikdy nezoberie. A aby si vedel, že to myslím vážne, tak ti dám návrh. "
Obidvaja na mňa pozerajú veľkými okálmi a čakajú čo bude nasledovať.
,,Nechcel by si ísť s nami na niektorý z našich výletov?"
,,Anoo," začne sestra. Potom sa na mňa obidvaja vyrútia a začnú ma obímať tak, že skoro spadnem.
Sparks zaryto mlčí, ale vidím, že súhlasí.
