Unforgettable (H.S. - J.B.)

5. Date please?

Po dlhom večeri s Hail sme sa pobrali spať. Pozreli sme si romantický film, ale keďže sa nám už nechcelo plakať, tak sme si pozreli aj komédiu, ktorá nemala takmer žiadny zmysel. Ale obe sme sa skvelo zabavili. Po druhej hodine v noci sa Hail odobrala na svoju izbu a ja som okamžite zaspala.

Pomrvím sa, keď započujem buchnutie. Trochu ma to vystraší, ale v konečnom dôsledku si uvedomím, že to musí byť Justin. Opäť započujem buchot. Preto otvorím oči a rozhodnem sa to ísť skontrolovať.

Pomaly vychádzam v pyžame do kuchyne, kde je zapnuté svetlo. Slnko pomaly vylieza z jeho úkrytu, ale napriek všetkému by som mala vstať až o deviatej."Čo sa to tu deje?"Rozospalo si pretriem oči a pozriem sa na Justina."Nedokážem zaspať."Mykne ramenami a z chladničky si berie pivo. Vyzerá byť trochu nesvoj a preto si k nemu prisadnem."Stalo sa niečo?"Ustarane sa naňho pozriem."Vlastne.... nie."Na chvíľu sa odmlčí a odpije si z plechovky."Tak zjavne musíš mať dôvod, prečo skoro ráno búchaš."

"Nevedel som otvoriť chladničku."Mykne ramenami a pozrie na mňa jeho zúfalým pohľadom."Je pokazená?"

"Dvere sa zle otvárajú. Veď musí mať najmenej desať rokov."Uchechtne sa. Ja sa však postavím na nohy a skontrolujem chladničku. Pomaly ju otvorím a zatvorím. Funguje. "Veď je úplne v poriadku."

"To preto, lebo som ju opravil. Dvierka boli nakrivo." Zvláštne. Naozaj mi príde mimo. Rozpráva úplne inak. Zrejme to bude tou únavou, keďže nevie zaspať."Čo tak, keby si ideš lahnúť?"

"Je to zbytočné. Snažím sa o to už štyri hodiny."

"Tak si zapnime televíziu a možno zaspíš." Justin mi na môj návrh iba prikývne. Nie je to zlý nápad a u mňa to vždy fungovalo.

Pár minút potom, ako som zapla televíziu Justin naozaj zaspal. Prekvapilo ma to a vlastne aj potešilo. Rozhodla som sa, že aj ja si pôjdem ešte lahnúť, ale pred tým ako som odišla z miestnosti som ho prikryla dekou a vypla telku. Potom som sa už len zababušila do hebkých navliečok a ako na povel zaspala.

Justin ešte spí v obývačke. Ani sa nepohne, musí mať naozaj tvrdý spánok. Nehľadiac na to, že nevedel zaspať. Keď už robím raňajky sebe, tak spravím aj jemu. Príde mi to fér a predsa, podelil sa so mnou o jeho jogurt. Takéto maličkosti však vedia zlepšiť deň. Preto som mu spravila kávu na prebudenie a k tomu šťavnatú bagetu.

Raňajky som zjedla v izbe, aby som ho nezobudila. Popri tom sa trochu nalíčila a prichystala sa do školy. Dnes toho bude trochu viac, ale príjmam to. Predsa toto som chcela. Začať od znovu a s hlavou hore. Splniť si svoj menší sen. Predsa ten najväčší je, aby som sa dostala tam kde otec. Vybudovala si popri tom rodinu a hlavne sa zamiloval.

Môj neustáli problém. Už na základnej mali všetky dievčatá chlapcov a bozkávali sa, ale ja nie. Nikdy sa mi nikto nezapáčil. Vlastne... až na jedného. Ktorý toto všetko začal. Od tej doby počúvam len to, aká som chladná. Bránim sa láske aj keď ju chcem konečne zažiť. Skutočnú a nikdy nekončiacu lásku.

Po pár minútach sa objavujem v triede, ktorá je takmer plná. Sadám si na miesto úplne vzadu. Už od včerajška to bolo moje miesto. Na lavicu si pripravujem pero, zvýrazňovač a zakladač. Vediem si pomerne usporiadané poznámky. Vždy som bola detailistka a zrejme ma to nikdy nepustí. Profesorka, ktorú som tu ešte nevidela vošla do triedy s úsmevom na tvári. Za ňou šla Kendall a zrejme niečo preberali. V tom sa rozdelia a Kendall si sadne predo mňa. Cherryl si sadá vedľa nej, keď v tom sa na mňa otočia."Prečo tu nie je Justin?" Spýta sa ma žujúc žuvačku."Zrejme je na internáte."Svoju pozornosť presuniem na vibrujúci mobil. Je to Hail, čo tak môže chcieť?"Si jeho spolubývajúca, mala by si to vedieť."

"A ty by si si to mala zistiť sama."Vyplujem jej nepríjemne do tváre. Je mi hneď jasné, že sa jej to nepáči. Ani mne sa nepáči, celá ona. Jej správanie. Je tak povyšenecká."Fajn."S nadurdenou tvárou sa otočí čelom k tabuli a sleduje profesorkyn výklad. Ja sa však z neznámeho dôvodu zamyslím na Justinom. Nedá mi pomaly ani spávať a mňa to otravuje. Len dúfam, že mu raňajky urobia radosť. Síce premeškáva prednášku, ale predsa som tu ja, aby som mu dala prepísať poznámky.

Po dvoch hodinách vychádzam na chodbu plnej ľudí. Všetci sa tak krasne usmievajú a prídu mi veselí."Ahoj Sophie."Zaznie za mnou. Ja sa na dotyčnú osobu otočím a zbadám neznámeho chlapca. Teda nie tak neznámeho."Ehm... ahoj?"Zamračím sa. Vedľa mojej hlavy sa podoprie rukou o stenu a pozrie mi do očí."Zajtra prídeš na párty?"

"Asi by som si ju nemala nechať újsť." Poobhliadam sa okolo seba. Jeho pohľad mi je nepríjemný. Veľa pozornosti. Čo si to tu nahováram? V súdnej sieni budem mať všetkú pozornosť."Tak to teda nemala, budeme sa na teba tešiť." Budeme?"Jasné."Iba ironicky odfrknem a ochádzam od neho preč. Tak ako oni ku mne, tak ja k nim. Budem sa správať presne tak ironicky a arogantne ako oni, nič iné si ani nezaslúžia.

Prešli ďalšie dve hodiny a ešte ma čaká jedna prednáška. Dosť sa toho nakopilo a už na budúci týždeň v pondelok budú skúšať. Vybrala som si to, nemôžem im to dávať za zle. Zrazu sa mi znovu rozozvučí mobil. Pozriem sa kto mi volá a nie je to nikto iný ako Hailey."Ano Hail?" Ihneď zdvihnem a otrávene sa jej spýtam."Wou, kto ti dosral náladu?"

"Nikto, len mi voláš asi po stí krát. Čo sa deje?"

"Len som sa chcela spýtať, či si pôjdeme niekam večer sadnúť. Partia, však vieš."

"Ja neviem, je toho dosť."

"Netrep, poďme. Chýba mi to."

"Veď včera sme si spravili babský večer."

"Ja viem, ale...musím končiť. Potom, pa."Ihneď to zruší a ja sa zarazím. O čo jej ide?

Nelámem si nad tým hlavu. Avšak sa otáčam a ten pohyb okamžite oľutujem."Teba som hľadal."

Započujem chraplavý hlas blízko môjho ucha. Zamrazí ma, ale napriek tomu sa mu pozriem do tváre."Ahoj Harry, čo tu robíš?"Prekvapivo nadvihujem obočie, zatiaľ čo Harry vyzerá úplne kludne. Akoby ma tu čakal."Potrebujem sa s tebou porozprávať."

"Tak hovor."Nabádam ho.

"Soph, ja viem že sme si toho zažili veľa. Obaja sme spravili kopec chýb a ja chcem ti povedať prepáč. Chcem začať od začiatku. Zabudnúť na to všetko."Jeho oči priam žiaria. Vyzerá to tak, že je ku mne naozaj úprimný a nedokážem mu povedať nie."Môžme začať od začiatku."Prikývnem mu na jeho nápad."Takže pôjdeš so mnou na tu párty?"

"Mám to brať ako rande?"

"Možno cvičné rande."

"Fajn." Obaja sa na seba usmejeme keď zazvoní, ale vydáme sa inými smermi.

Opäť ďalšia čaasť. Ano, sľúbila som, že od piatku do nedele pauza a od pondelka si znovu dáme ďalšie časti. Ale nebudem sa tu vyhovárať. Proste vychádza jedna časť dnes a cez víkend sa môžte tešiť na ďalšie.

Aký máte názor na jednotlivé postavy? Páči sa vám, že Soph ide s Harrym na rande?

Ďakujem za každý vote a komentár. Či už pri tých predošlých častiach alebo tejto :*