Skateboard nás spojil

36

,,Ty niekoho čakáš?!" naoko nervózne som sa spýtala.

,,Nie!" odvetil a zamieril k dverám.

Započúvala som sa do rozhovoru medzi ním a nejakým dievčaťom. Vykukla som spoza dverí.

,,To je kto?!" zhíkla.

,,To je Melanie," odvetil Luke pokojne.

,,A čo tu robí?!"

,,Popravde? Neuverila by si tomu," keď to dopovedal, uškrnula som sa. To dievča na mňa zagánilo.

,,Čo sa smeješ?!" spýtala sa piskľavým hlasom.

,,Týmto potvrdzujem, že by si tomu vážne neuverila," odvetila som jej.

,,Mohli ste sa aspoň pokúsiť," zamrmlala.

,,Mohli. Ale ponáhľame sa, takže príď neskôr," odbila som ju.

,,Kedy?"

,,Zajtra," odvetili sme s Lukom naraz.

,,Och," vzdychla a odišla.

Zagánila som na Luka. Už-už chcel vysvetľovať, ale zastavila som ho. ,,To mi povieš potom," povedala som. Prikývol a nič viac nehovoril. ,,Poďme."

Lukas Davidson

Sme už v aute. Ja som na zadných sedadlách a hrám sa na mŕtveho. Doslova. Občas zažmúrim oči, aby som vedel, čo sa v aute deje, keďže ja mám tie oči zavreté. Melanie na okamih natočila na mňa kameru ako dôkaz, že ma fakt zabila. Teraz ideme na miesto, kde bude ten chlap aj s tým jej Lukasom. Ešte ohľadom tých kamier, tak je tu len jedna, ktorá je natočená len na Melanie a vníma len obraz. Mňa na nej vidno nie je, takže sa normálne rozprávame. Ona má tiež potichu zapnuté rádio a keď mi odpovedá, tak myká plecami akoby do rytmu nejakej hudby. Príde mi to smiešne, ale inak to nejde, aby ten debil nezistil pravdu.

,,Už tam budeme," povie mi akoby do rytmu hudby.

,,Dobre. Keby niečo, stačí dať signál."

,,Prehrabnem si vlasy."

,,Áno."

,,Vieš, že to nebola otázka?"

,,Viem."

,,Aj tak si odpovedal," zasmiala som sa.

,,Presne tak. Zareagovala by si podobne."

,,To ti musím potvrdiť," zasmiala sa. Ale len tak nebadateľne, aby si ten chlap nemyslel niečo iné, akoby mal.

,,Sme tu," opakovane sa zavrtí a dá hlasnejšie hudbu. Ja zavriem oči a spolieham sa už len na sluch a čuch. Následne auto zastaví a vystúpi.

Melanie

Som trochu nervózna a bojím sa. Kráčam naproti chlapom, ktorí vyzerajú nepríjemne. Sú tesne pri sebe, akoby za nimi niečo bolo a oni to skrývajú. Zrazu sa rozostúpia a dostane sa mi pohľad na postaršieho chlapa v obleku. Popravde sa mi celkom podobá na prezidenta Snowa z Hier o život, ale to je nepodstatné.

,,Prišla si," prehovorí hrubým hlasom.

,,Čo ste čakali? Že zabijem človeka a ujdem? Nie. Niečo za niečo. Teda, v tomto prípade, niekoho za niekoho," odvrknem.

,,Máš pravdu."

,,Kde je Lukas?"

,,Hej, chlapi," kývne im hlavami. Sotia do chlapca s napuchnutými očami a zviazanými rukami k tomu starcovi. Chlapec zodvihne hlavu. Okamžite v ňom spoznám Luka. ,,Poď si poňho. Teda, ak sa nebojíš!" vyzve ma.