Lia♡

Nebudem klamať ak by som povedala, že ja a knihy sme boli vždy kamarátky. Milujem ten pocit kedy sa úplne oddane ponorím do príbehu. Všetky tie pocity, udalosti a malé okamžiky, ktoré prežívam spolu s postavami ma vždy prenesú do sveta fantázie a nekonečných možností. Presne vtedy som šťastná. Už neexistuje krutá realita a ani tá jej kamarátka karma, ktoré na seba veľmi radi upozorňujú každú sekundu môjho života. Už neexistujú problémy a ani starosti, ktorými sme všetci obklopený. To je na príbehoch to nádherné. Pocit, že nie ste sami. Pocit, že máte oporu a že to niekto cíti rovnako. Pocit, že niekto na svete číta to čo vy a zdieľa s vami všetku radosť, prekvapenie a aj smútok. Pocit, že stále existujú ľudia čo vás neodmietnu za otázky ohľadom knihy, ktorú čítate, že sa vám nebudú smiať za to, že si do školy zoberiete knihu aby ste to peklo prežili. Zistíte, že len knihy vám môžu dať pocit, že vlastne žijeme v nádhernom svete. Len knihy vo vás vyvolajú pocit spolupatričnosti. Len knihy nám všetkým dávajú pocit, že ak všetci odídu knihy tu zostanú aby nás utešili, povzbudil a koľkokrát aj rozplakali. A nebudeme si klamať aj docela dosť nahnevali.

Nespočetne veľa krát sa stratím v myšlienkach a rozmýšľam nad postavami. Rozmýšľam čo by sa stalo ak by spravili iné rozhodnutie, čo by sa stalo ak by zomrela hlavná postava. Čo ak by.....? 
A to je ďalšia vec čo na knihách milujem. Dávajú nám pocit, že sme celý život súčasťou jedného veľkého príbehu.

Nie je nič lepšie len keď sa usmievate ako blázon nad totálne banálnou a docela vtipnou situáciou dvoch postáv, ktoré sa hádajú kto zjedol väčší kúsok pizze alebo keď plačete nad stratou, ktorá sa v príbehu odohrala a zároveň chcete zabiť toho kto to napísal lebo vám tá daná postava prírastla k srdcu a vy sa neviete zmieriť s tým, že tam už jednoducho nebude. 
Áno, presne to sa pri dokonalých knihách stáva, že nás vtiahne do deja. 
To je to čaro kníh.