Zviazaní pomstou

Kapitola 1 - Pre najkrajšie dievča

Netuší kde toľko trčí, ale zožiera ju to. Prechádza sa hore dole po hotelovej izbe a od nervov má chuť kričať. Avšak je ticho a len pekne krokuje po izbe.

Mešká hodinu dvadsaťdva minút, keď konečne vojde do miestnosti. Ich pohľady sa stretnú a Adeline je prvá, ktorá sa odvráti.

„Meškáš," povie nepríjemne a postaví sa. Saténový župan si tesnejšie ovinie okolo tela a zazerá jeho smerom.

„Viem."

Odfrkne si a pokrúti hlavou nad jeho ľahostajnosťou. „Čakala som ťa vyše hodiny. Čo bolo také dôležité? Alebo sa mám opýtať, kto?"

„Znova tá istá rozprávka dookola?" Nadvihne obočie a podíde k nej bližšie. Kravatu aj sako má dole a teraz si vyhŕňa rukávy na svojej košeli. „Ak mieniš robiť scény, nemusel som ani chodiť, mohol som ostať s ňou."

„Takže to ani nepopieraš!" Vybehne na neho, no on ju chytí za ramená. Jednou rukou jej vojde do vlasov a jemne zaťahá. „Vieš, že som s ňou musel byť. Jej rodičia financujú môj biznis, nemôžem ju len tak nechať. Chýbala si mi," privinie si ju bližšie, ale ona sa stále mračí.

„Nechal si ma čakať vyše hodiny."

„Ale som tu, len kvôli tebe. Ostanem s tebou do rána," nakloní sa k nej a vdýchne jej vôňu. „Si pre mňa viac než ona, na to nezabúdaj," pobozká ju a ona sa nebráni. Neskôr si bude vyčítať, že mu tak rýchlo odpustila, ale nedokáže si pomôcť. „To nie je ten parfém odo mňa, však?"

„Nie,"

„Nový?" Vyzvedá. Tento parfém je jej najobľúbenejší, dáva si ho len na špeciálne príležitosti. Dostala ho od Connora, niekoľko dní pred tým, než zomrel. Je to posledná vec, ktorú jej dal a má k nej silný cit. Je to jej obľúbená vôňa a nikdy sa to nezmení.

„Nie, ale obľúbený." Nebude mu hovoriť, ako dlho ho už má a koľkokrát ho už mala na sebe. A rozhodne mu nepovie, že je od jej nebohého brata. Josh o ňom nevie a tak ostane pokiaľ mu nebude na sto percent dôverovať.

Rozviazal jej župan a rukou ju pohladil po pokožke. Adeline zavzdychala a objala ho okolo krku.

„Chýbala si mi."

Adeline pretočila očami. „Takéto rečičky si nechaj pre ňu."

Videla jeho úškrn a pokrútenie hlavou. Potom ju prudko otočil a pritisol sa k jej chrbtu. „Keď ti poviem, že si mi chýbala, myslím to vážne." A na dôkaz svojich slov sa o ňu obtrie. Ona zatvorí oči a rukami sa zaprie o stolík. „Adi, vieš, že na nej mi vôbec nezáleží a keby to je celé na mne, som s tebou. Ale obaja vieme, že to nie je také jednoduché. Chýbala si mi, tak strašne," zaborí si tvár do jej vlasov a ona vie, že hovorí pravdu.

Vyzlečie ju zo saténovej látky a stojí pred ním len v spodnom prádle. Prejde jej po krivke čipkovaných nohavičiek a jazykom si navlhčí pery. „Žiadna nie je ako ty Adeline. Preto si v mojom živote jediná." Zašepká a ich pohľady sa stretnú. Obaja vedia ako sa táto noc skončí a preto nestrácajú ani jednu cennú sekundu.

**

Zíva odvtedy čo sa zobudila. V noci toho veľa nenaspala, Josh jej to nedovolil. Zamestnával ju po väčšinu noci a ona si nesťažovala.

„Počúvaš ma?" Opýta sa jej Victoria a ona sa na ňu otočí.

„Prosím?"

„Ty si úplne mimo," skonštatuje jej kamarátka a napije sa z kávy. Sleduje ju spoza hrnčeka a premeriava si ju. „Nehovor mi, že si znova bola s Joshom!" V kaviarni zaznie hlasná výčitka a Adeline ju zahriakne. „Pšt! Nemusí o tom vedieť celé mesto preboha!" rozhliadne sa okolo seba.

„Ako si mohla?" Victoria nakrčí nosom. „Veď vieš čo je zač."

„Volal mi a tak sme sa dohodli, že sa stretneme. O nič nešlo."

Victoria urobí dáviace gesto a potom nadvihne obočie. „O nič nešlo, len ste prešukali celú noc."

Adeline prekrúti očami nad jej prostorekosťou a ani sa nad tým nepozastaví. Victoriu pozná skoro odmalička a tak si na ňu zvykla. Vie čo od nej očakávať a aký je jej slovník, takže toto pre ňu nie je žiadna novinka.

„Fuj ty to ani nepoprieš." Urobí nespokojnú grimasu a potom sa otrasie. Adeline na ňu zazerá a myslí si o tom svoje. „Vážne Adi? Máš oveľa naviac než na nejakého Josha. Ten chlap má oficiálne frajerku, ale pritom spáva s tebou. Nechutné."

„Obe vieme, prečo s ňou chodí."

Kamarátka na ňu nadvihne upravené obočie. „A ty tomu nebodaj veríš? Lebo jej otec financuje jeho biznis? Kraviny. Josh je dosť zabezpečený. Dlhé roky bol na výplatnej listine Riveru a po tom, čo tvojho brata," odmlčí sa a odkašle si. „Teraz spadá pod rodinu môjho otca. Ťahá ťa za nos a ty to nechceš vidieť."

Po tom, čo jej brat zomrel, Riverovu vládu prebrala Victoriina rodina. Boli úzko prepojený, spolupracovali spolu od začiatku. Adeline sa do toho veľmi nerozumela a Connor ju od všetkého držal opodiaľ, no aj tak vedela o čo išlo. Naopak, Victoria bola niečo ako Mia. Vyrastala v mafiánskej rodine a od malička ju do toho zasvecovali. Spoznali sa, keď mali obe desať rokov, zoznámil ich Connor. Do pätnástich boli najlepšie kamarátky, potom sa odlúčili a znova si k sebe našli cestu na vysokej škole, kde zhodou náhod obe študovali literatúru.

„Vic, nevieš o čom hovoríš. Si voči nemu zaujatá, nemala si ho rada od začiatku."

„Je to slizký sukničkár a ty si mu naletela. Koľko to takto už ťaháte? Rok?"

No je to viac ako rok, ale to jej nepovie. Nevie aké je medzi nimi puto, ani to čo všetko je za ich vzťahom. Nerozumie tomu a preto sa voči tomu stavia tak ako sa stavia. „Josh je zlatíčko. Sľúbil mi, že už len niekoľko mesiacov a potom Lindu opustí. A ja mu verím."

„Ah," povzdychne si jej kamarátka. „Asi sa zbytočne namáham. Pozri, ak si šťastná a vyhovuje ti to takto." Pokrčila plecom. „Nemám ti na to čo povedať." Doje svoje raňajky a naznačí čašníkovi, že zaplatí. „Aký máme čas?"

„V pohode, máme ešte dvadsať minút pred začatím prednášky."

„Slečna Hallová?" Osloví ju mladý muž s kyticou v ruke.

„Áno." Odpovie váhavo a vidí ako si chalan pred ňou vydýchne. „Super. Toto je pre Vás." Venuje jej úsmev a do rúk jej podá veľkú farebnú kyticu, cez ktorú ledva vidí. Prekvapene sa pozrie na kamarátku a potom obe hľadajú lístoček. Adeline ho nájde ako prvá a je celá vzrušená.

Pre najkrajšie dievča.

Viem, že si sa mala stretnúť s Victoriou, ale ráno si mi aj tak chýbala. Dnes večer ťa chcem zobrať na večeru, buď pripravená.

S láskou,

                                       J. G.

Adeline si zakúsi do spodnej pery a oči jej žiaria. Victoria sa nakloní a len čo si to prečíta zagúľa očami. „No vidíš. Nemusel to robiť."

„Aj tak ho stále neznášam." Trvá na svojom a vybaví účet. Adeline sa rozplýva nad krásnou kyticou jej obľúbených kvetín a nevie sa dočkať večera. Nech si Victoria hovorí čo chce, ona a Josh vedia pravdu.