Zabijem ťa, Potter!

Robím protilátku s Potterom + dementori

Jasne, že to bol on! Nech si hovorí, čo chce, nech ho obraňuje aj sám Dumbledore, ja mu NEVERÍM a nikdy mu ani veriť NEBUDEM! Jeden zadubený, sprostý... Grr! Nenávidím ho!!

Nemôžem uveriť, že sa Katie postavila na jeho stranu. Ako mohla!?! Myslela som si, že vždy bude na mojej strane, že ma podrží... Ako len mohla?! No, ale veď chodí s Fredom a ten je s tým imbecilom rodina, jasne, že keď Fred povie, že to ten idiot neurobil, povie to aj Katie.

Ale aj tak, je to predsa moja kamarátka a mala by stáť na mojej strane!

Prišla som do izby, nahnevane som si sadla na posteľ, prekrížila si ruky na prsiach a snažila sa upokojiť. Dych som mala zrýchlený a srdce mi v hrudi tĺklo tak rýchlo, akoby som práve ubehla maratón. Sila, ako sa mi vie pri tom idiotovi zdvihnúť tlak. Nikto ma nevie vytočiť tak, ako on. NIKTO!

Fajn, Laura, už na neho nemysli. Nádych výdych, nádych výdych. hovorila som si, zatvorila oči a snažila sa nemyslieť na toho debila.

Keď sa mi srdce a dych ustálili, vtom do izby prišla Katie. Pozrela som sa na ňu, ale hneď som odvrátila tvár. Počula som, ako si vzdychla a zatvorila dvere. Podišla ku mne a pozrela na mňa.

Ja som sa na ňu stále nepozerala, ale hľadela na svoju metlu opretú o stenu.

,,No tak, Laura! Pozri sa na mňa!" povedala po chvíli Katie.

,,So zradcami nechcem mať nič spoločné." odvetila som, stále sa na ňu nepozerajúc.

,,Ja že som ťa zradila?!" povedala prekvapene.

,,A nie? Postavila si sa na Potterovu stranu!" povedala som a otočila hlavu.

,,Ja som sa nepostavila ani na tvoju, ani na Potterovu stranu. Len som povedala, že mu verím, že ho nezobral. To ale neznamená, že som sa postavila na jeho stranu." vysvetlila mi to Katie. Ja som len odfrkla.

,,Jasne." povedala som ironicky,

,,Fred musí mať vždy pravdu." zamrmlala som, ale vedela, že to počula.

,,Čo si povedala?" prekrížila si ruky a nadvihla obočie.

,,Nič." odvetila som, postavila sa a šla k stolíku.

,,James sa rozhodol, že nám s tým elixírom pomôže." vyhŕkla zo seba zrazu Katie.

Zastala som. Kniha, ktorú som držala v ruke a listovala v nej, som zatvorila, položila ju späť na stôl, otočila sa k nej a jednu ruku dala vbok.

,,Potter povedal, že nám pomôže? Pch! To iste!" povedala som a otočila sa k stolíku. Otvorila som knihu a začala v nej listovať.

,,Vážne to povedal. Povedal, že ak s tým budeš súhlasiť aj ty, tak nám pomôže." zasmiala som sa a pokrútila neveriacky hlavou.

,,A ešte povedal, že ani on nie je rád, že nám musí pomôcť." dodala.

Ja som stále listovala v knihe a nevšimla som si, že už skončila s rozprávaním.

,,No? Povedz niečo."

,,A čo také?"

,,Napríklad, že súhlasíš, aby nám James pomohol."

,,Jasne. Budem súhlasiť a on mi zato bude brnkať celý čas na nervy, nie?"

,,Nie, nie. Vôbec. Sľúbil mi, alebo lepšie povedané mi musel sľúbiť, že ťa nebude provokovať, a že ti nebude protirečiť."

Zasmiala som sa.

,,A on súhlasil, nie?" pokrútila som hlavou a pozrela sa do knihy.

,,Áno." moja ruka, ktorá chcela pretočiť stranu v polovičke cesty zastala a pozrela som sa na Katie neveriacim pohľadom.