Description
V moment, kedy som ťa zbadala na druhej strane miestnosti sa o mojom veku ešte stále rozprávalo ako o tom detskom. Stál si tam. V rukách držal pohár so šampanským a nechal svoje ústa vydávať tú úžasnú melódiu. Tvoj hlas bol niečo, čo ma vždy vedelo upokojiť. Mala som len pár dní pred osemnástymi narodeninami, keď si mi odtajnil svoje city. Stačil jediný bozk a ja som vedela, že za tebou budem stáť aj napriek každej prekážke. Bol si ako moja droga, tá tak prudko návyková, ktorej dávku som si musela dopriať každučký moment v tvojej blízkosti. Bez teba som sa topila, no s tebou lietala. Dátum už niekoľko mesiacov potvrzoval osemnástku, keď sme zažili spoločnú noc aj v inom ako slušnom slova-zmysle. Každý jeden pocit, každý jeden dotyk bol niečo nezabudnuteľné. Ver, že si môj prvý a posledný. Pár týždňov na to, pamätám si to vcelku presne, si vošiel do bytu s tým sivým klbkom, ktoré je ako naše dieťa a nie domáci miláčik. Brali sme to ako prípravu na budúcnosť? Neviem. Na torte som len pred týždňami sfúkla devätnásť sviečok, keď sme zažili prvú vážnejšiu krízu. Odišla som. Doteraz to ľutujem, no všetko má svoju svetlú stránku. Boli sme si totiž na sto percent istí, že bez toho druhého budúcnosť neexistuje. Dvadsať, keď sme byt vymenili za dom, v ktorom by sme zostarli. Vychovali deti, starali sa o vnúčatá a uložili sa na večný spánok. Bolo to naše hniezdočko lásky. Toho hlbokého citu medzi nami. A dvadsaťjeden, keď si ma po toľkých rokov vzťahu požiadal o ruku. Prežila som s tebou toho toľko. Odpovedz mi preto na jednu vec... Prečo si to nepamätám? liam payne x nicollet johnson druhá časť: our direction knihy sú čitateľné v akomkoľvek poradí
characters
