Description
„Prepáč." Povedal napokon. Pozrel som na neho. „Čo ti mám prepáčiť?" Chlad z mojich slov bol cítiť. „Prepáč mi, že som sa ťa..." pohľad uprel na ovládač xboxu. Mlčal som. „Nemám ti čo prepáčiť." Nepatrne som sa nadýchol. „Je mi jasné že si asi..." „Gay." Povedal za mňa. V očiach sa mu zračila bolesť z toho, ako to vyslovil. Hlavou mi vírili rôzne myšlienky. Prehrávali sa mi všetky udalosti, ktoré som s ním prežil. Od toho dňa, kedy ma uvidel až po to, ako mi teraz takmer dal pusu. Mne - čo som sa nikdy nebozkával. Mne - čo som nikdy nezažil nič také ako lásku. Mne - čo mi ostávajú len mesiace života. „Ja proti tebe nič nemám." Povedal som napokon. Pomaly som uprel pohľad na neho. „Ale už vieš, že dlho tu nebudem, tak nechci, aby si sa do mňa... prepáč. Je to šialené, ale vážne. Nie som typ na randenie." Sám som bol prekvapený tým, čo som mu práve povedal. Veľké hnedé oči hľadeli do mojich. Na kraji mal slzy. „Proste... nie. Nechcem žiaden vzťah ani nič podobné. Ak chceš, môžeme byť priatelia, ale nič viac." Zdvihol som ruky v geste znamenajúcom stenu. Na chvíľu privrel oči a potom ich otvoril. „Dobre." Vyšlo z neho napokon.
Začiatočný monológ
