PROLÓG

"Harry," osloví ma, pozerá sa na mňa ľadovými očami, ktorým zakázal prejaviť akékoľvek city. A ja neviem uhnúť pohľadom, aj keď sa snažím.
"Musím ti niečo povedať."
A potom, aj keď ešte nie je čas, viem, že to príde. Presne viem, čo povie.
"Je to už dlhá doba, čo som si zakázal niečo ti naznačiť, ale musíš to vedieť," na chvíľu sa odmlčí, hlava sklonená k zemi, krásne vlasy na dosah mojej ruky.
"Pravda je taká, že..." zlomí sa mu hlas. A potom, akoby to chcel mať rýchlo za sebou, vyklopí: "Milujem ťa, Harry."