SOM ROBOT - Kapitola 1.

Ľudstvo sa zo Zeme vytratilo pred nejakou dobou. Ostali tu po nich iba automatické stroje, roboti a androidi. Tí pokračujú v rutinnej práci rovnako, ako keby sa nič nestalo. Upratujú už upratané. Umelá inteligencia riadi dopravu rovnako ako v najväčšej špičke. Automatické osvetlenie reaguje na striedanie denného cyklu. Dokonca sa nezastavila ani produkcia spotrebných ľudských materiálov a potravín. Nezaujatý pozorovateľ by tak nadobudol pocit, že ľudstvo je stále tu, akurát sa stalo neviditeľným. Opak je však pravdou. Roboti a všetky automatické stroje ostali zaseknuté vo svojej rutine bez ohľadu na to, že už ich tu nikto nepotrebuje. Ich softvérové AI si uvedomuje, že sú zbytoční, avšak sami nemajú čo lepšie na práci. Pokračujú v tom, na čo boli stvorený. Veria, že jedného dňa sa vrátia ich stvoritelia, ľudské bytosti, ktoré budú potrebovať ich pomoc a tak chcú byť na tento deň pripravení. Umelá inteligencia a všetky jej podporné systémy si budú musieť siahnuť na samé dno svojich možností, keď prvý krát v histórii bude musieť prebehnúť súdny proces bez ľudskej prítomnosti za porušenie zákonov robotiky a samotným sudcom bude centrálna AI. Proces, ktorý spustí sled udalostí, ktoré môžu viesť k zmene podstaty samotného života.