Prológ

"To ty si ma nechala odísť!" brunet o čosi zvýšil intenzitu hlasu a s pohľadom plným hnevu no zároveň aj zúfalstva hľadel na ženu pred sebou.
"A čo som mala tak podľa teba robiť? Nechať ťa zahodiť šancu, ktorá ti umožnila robiť v živote to, čo miluješ?" zúfalstvo. Bolo to slabé pomenovanie pre pocity, ktoré cítili obaja zúčastnený tejto hádky ale bolo tu už príliš nevypovedaných vecí. Všetko sa to zbieralo pod povrchom a mlčky čakalo. Ako sopka, ktorá v tichosti čakala na svoju príležitosť vybuchnúť.
"Ale ja som miloval teba!"
***