Prológ

Pozerala som do tak známych očí, no zároveň som ich nepoznávala.
„Prečo?" Spýtala som sa zúfalo, no on iba pokrútil hlavou.
„Čo čakáš, že ti poviem?"
Pristúpil bližšie a zahrnul mi prameň vlasov za ucho. Všetko vo mne kričalo, aby som sa pohla preč, aby som mu tú ruku aspoň niečim obarila, no ja som zostala stáť ako prikovaná.
Potom sa iba otočil a odišiel.
Možno len z tejto ulice, možno definitívne z môjho života.