one

"Prosím už dosť! Ja to už nikdy nespravím, len prosím už prestaň."

Hlas sa mi na konci vety zlomil, a rozvzlykala som sa. Samozrejme že to mi nepomohlo, a dostala som kopanec do brucha.

"Prosím prestaň. Ja už nevládzem."

Ruky sa mi triasli, a z hrdla unikali nekontrolovateľné výkriky od bolesti.

"Ha!?! Spravíš to ešte raz? Usmeješ sa na niekoho iného okrem mňa!?! Odpovedaj ty kurva!"

Bum, ďalší kopanec do brucha

"Nie! Prepáč, ja... ja to už nikdy nespravím. Budem sa usmievať len a len na teba. Len prosím..už prestaň."

Hovorila som priškrteným hlasom, nakoľko ma pred chvíľou kopol presne do rebier tak silno, že som sa nemohla nadýchnuť.

"To som chcel počuť. A teraz sa vypadni dať dokopy. Vyzeráš horšie ako obvykle."

Hovoril to tým ľadovým hlasom z ktorého mi naskakujú zimomriavky.
Radšej som sa nejako postavila, a pokúsila odskackať do kúpeľne.

"Hej ty suka!" Zakričal "Nezabudni umyť tú dlážku od tej krvy. O chvíľu sú tu chalani, tak sa ponáhľaj"