I.

"Povedz mi... kde by si dnes bezo mňa bola?" spýtal sa, zatiaľ čo si medzi pery opätovne vložil cigaretu a škrtol zápalkou. So známkou žeravého tabáku prudko potiahol a cez nosné dierky sa mu automaticky rinuli prvé pásiky nepriehľadného, šedivého dymu.
"Na omnoho lepších miestach," precedila som otrávene pomedzi zuby, zatiaľ čo som si urýchlene balila veci. Spoza môjho chrbta sa ozval tlmený, no pobavený smiech a okolo ramien ma tuho objali silné ruky. Nebránila som sa. Nevzdorovala som. Ostala som tam len tak stáť a pohľadom som zablúdila k zemi. Mal pravdu. Kde by som dnes bez neho bola?