Prológ

Nevypovedané, zblúdilé, opustené, nepochopené. Takto to končí so slovami plnými myšlienok. No raz za život, na zem spadne hviezda, ktorá vyčnieva z radu svetiel. Nevypovedané slová vyjdú na povrch, ohúria uši umelcov.

On bol umelec. Chápal to, čo povedal, do každého slova vložil kúsok seba. Bol aj hviezdou, chápal moje slová. Chcel počuť moju myseľ, chcel zažiť moje slová.

Nikdy som na neho nemohla zabudnúť.