Description
"Najlepšie bude, ak naňho zabudneš." S rovnako chladným výrazom ako po väčšine času, prešiel za široký stôl a usadil sa v koženom kresle, ktoré nepríjemne zavŕzgalo. BoHui prešliapla z jednej nohy na druhú, no ostala stáť na mieste. Neodvážila sa spraviť ani jeden ďalší krok bližšie k nemu. "Zabudnúť? Je to môj manžel!" Jej tvár sa pomaly začala plniť krvou, čo ho prinútilo sa uchechtnúť. "Možno vo svete niečo znamenáš, ale pre mňa si nikto! Po tomto všetkom, zabudnem akurát tak na teba a to s radosťou." Precedila cez zuby slová, o ktorých vedela, že ich veľmi trpko oľutuje. Ochranka za ňou nabila zbrane a Bo na krok ustúpila pohľad upriamujúc na Taehyunga, ktorý ich okamžite zastavil. "Daj si pozor na ústa, drahá. Mohlo by sa ti to neskôr vypomstiť." Očami po celý čas prepaľoval telo ženy stojacej pred jeho pracovným stolom. Bála sa ho, no nijak mu to neprekážalo. O to tu predsa celý čas išlo..
1
